Práve preto prebieha zber dotazníkov, ktorý ovplyvní budúcnosť Liptova na nasledujúce roky. Projekt Liptov 2030 približuje Rastislav Horvát, odborný garant prípravy strategického dokumentu.
Ako sa bude Liptov rozvíjať
Čo je cieľom stratégie Liptov 2030?
Strategický dokument má názov aj integrovaná územná stratégia, ktorú robíme pre územie Liptovského Mikuláša a Ružomberka, ale aj pre všetky obce, ktoré sú s týmito dvomi mestami prepojené. Chceli sme, aby to bolo ľuďom bližšie, museli sme preto vybrať ľahšiu formu, a tak vznikol názov Liptov 2030.
Cieľom je pripraviť strategický rozvojový dokument, ktorý má povedať bežnému občanovi na Liptove, ako by sa naša oblasť Liptova mala rozvíjať do roku 2030. Čo identifikujeme ako najväčšie problémy, čo sú najväčšie výzvy, ktoré môžeme pretaviť do priorít a pomocou projektov aj realizovať.
Prečo je dôležité, aby sa zapojili aj obyvatelia Liptova a vyplnili dotazník?
Ak chceme nastaviť dokument dobre, musíme poznať potreby ľudí, ktorí tu žijú a chcú tu aj ďalej žiť, vychovávať deti, tráviť voľný čas aj rekreáciu. Aby sme tieto potreby získali, potrebujeme spätnú väzbu. Ideálne, keď nám čo najviac ľudí povie svoj názor prostredníctvom dotazníka, ktorý nájdu na našej webovej stránke. Pretože jedna vec je to, čo nám hovoria dáta či štatistické údaje, ale druhá vec je tá, aké emócie obyvatelia Liptova prežívajú, keď tu žijú.
Dokedy je možné vyplniť dotazník?
Už teraz sme predĺžili čas na vyplnenie. Chceme získať čo najviac spätnej väzby a osloviť čo najširšiu skupinu obyvateľov. Liptov 2030 je aj pre nás určitý projekt, ktorý má časový harmonogram, takže aj projektový tím má určité časové vymedzenie a musíme po častiach odovzdávať dokument objednávateľom, teda mestám Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Preto sme museli nastaviť časové ohraničenie aj pre dotazník. Primárne sa budeme pozerať na dotazník na konci apríla a aj ho vyhodnocovať. Myslím si však a verím, že nastane zhoda, že ho ponecháme bežať aj ďalej. Názory nás zaujímajú aj do budúcna a časom ich môžeme spätne zapracovať.
Liptov 2030 zbiera aj projekty riešiace integrovaný problém
Súčasťou projektu Liptov 2030 je aj zber projektových zámerov.
Zber smeruje k tomu, aby sme zistili, aké sú tu potreby, čo by ľudia chceli riešiť. Zároveň zistíme, ktoré aktivity by sme my mali v strategickom dokumente nastaviť. Našou úlohou je identifikovať projekty, ktoré kooperačná rada vyberie a schváli na financovanie. Ak budú riešiť integrovaný problém, majú veľkú šancu získať financie na svoju realizáciu.
O aké projekty by mohlo ísť?
Integrovaný projekt nie je ten, ktorý rieši problém len jednej obce. Pre nás je to projekt, ktorý vie prepojiť územie a vyriešiť problémy viacerých. Môže to byť napríklad projekt cyklotrasy, ktorá bude prepájať celé toto územie, povedzme od Demänovskej doliny cez Liptovský Mikuláš, okolie Liptovskej Mary po Likavský hrad a následne bude končiť v Ružomberku alebo na Malinnom Brde. Alebo môže ísť o projekt, ktorý bude riešiť energetickú efektívnosť, resp. obnoviteľné zdroje energie ale taktiež v širšom kontexte. Vieme, že je momentálne pre rozvoj Liptova na nasledujúce roky vyčlenených 25 miliónov eur. Preto musíme vytvoriť čo najlepšiu stratégiu a v tom nám najlepšie pomôžu samotní obyvatelia.
Liptov 2030: Nájsť spôsob, ako sa budeme zbavovať odpadov
Aké sú podľa vás hlavné potreby, ktoré treba na Liptove riešiť?
Je tu veľká potreba riešiť spoločné obehové hospodárstvo. Aj keď uznávam, že tento pojem je na nás trošku veľký, možno sme naň ešte nedorástli. V rámci toho je podskupina, a to je odpadové hospodárstvo. To som si už istý, že každý vie, o čom hovorím. Som presvedčený, že každý jeden z nás platí financie za riešenie odpadu a preto aj chceme, aby sa aj s odpadom nakladalo tak, aby to malo minimálny vplyv na životné prostredie.
Vieme, že podľa nariadenia Európskej komisie nám bude čoskoro končiť možnosť skládkovania komunálneho odpadu. Ide o veľký problém, preto musíme riešiť otázku ako ďalej. Je to však veľká výzva aj pre odborníkov. Musíme nájsť najlepší spôsob, aby sme sa dokázali odpadu zbavovať, s čím súvisí aj otázka, ako riešiť, aby sme odpad produkovali čo najmenej.
Je veľmi dôležité dostať do mysle ľudí a producentov, že keď idú niečo vyrábať, ešte skôr než premýšľajú nad tým, komu predať produkt a za koľko, tak aby mysleli aj na to, z čoho bude vyrobený, aby som ho na konci dňa mohol znovu použiť v nejakom cykle.
V súčasnej dobe je veľmi dôležitá aj energetická nezávislosť a jej znižovanie a zvyšovanie energetickej efektívnosti. Európska komisia vydala záväzný dokument, tzv. Green deal, kde sa v roku 2050 uvažuje nad uhlíkovou neutralitou. Či sa to podarí nevieme, ale tento dokument naznačuje ambiciózny plán EU.
Súčasná situácia, najmä vojnový konflikt, nám ukázali, že to nie je len zbožné prianie, ale nevyhnutná realita. Každý jeden občan alebo aj verejný činiteľ je povinný v tom svojom okruhu, kde pracuje, sa zaoberať touto otázkou a tým, ako môžeme využiť obnoviteľné zdroje energie, aby sme znižovali závislosť od fosílnych palív a pomôcť prírode a koniec koncov sami sebe.
Na Liptove si prajem správny občiansky aktivizmus
Čo považujete na Liptove za to „naj“?
Liptov má úžasný potenciál v tom, že sa nachádzame na uzemí, kde sa stretávajú štyri národné parky: Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra a Malá Fatra. To je niečo, čo nemá žiadny iný región. Potenciál ale musíme správne uchopiť. Uvedomiť si, akú hodnotu v tomto máme a územie aj začať chrániť v zmysle územného plánovania či urbanizmu. Musíme si povedať, čo tam chceme a čo je už cez čiaru – príklad Demänovskej doliny.
Veľmi by som si prial taký správny občiansky aktivizmus. Začať sa medzi ľuďmi úprimne rozprávať a spolupracovať. Na celom Liptove je veľa dobrých a šikovných ľudí, ktorí majú výborné inovatívne myšlienky a aj správne hodnotovo orientované. Problém je však ten, že tí ľudia nie sú zosieťovaní. Je tu množstvo občianskych združení, robia rovnaké aktivity. Keby sa spojili, vieme robiť omnoho väčšie veci s väčším výsledkom a úspechom.
Zároveň potrebujeme, aby sa prepojila verejná správa s neziskovým, súkromným a akademickým sektorom. Netreba preto zabúdať ani na Katolícku univerzitu, aby sa začala ešte viac aktivizovať a podieľať na politikách v území. Pevne preto verím, že projekt Liptov 2030 je v tomto už lastovičkou. Naším cieľom bolo, aby sme zapojili všetky štyri sektory do prípravy a tvorby. V pracovných skupinách sa rozprávame aj so starostami. Diskutujeme a hovoríme aj s podnikateľským sektorom, so zástupcami cestovného ruchu. Hovoríme aj s akademickou obcou, dokonca v kooperačnej rade sú pedagógovia z univerzity. Nezabúdame ani na občiansky sektor. Pevne verím, že sa naša snaha vyplatí, no nezabúdajme, že o budúcnosti Liptova môže rozhodnúť každý z nás.
Obrázok namaľovala Klaudia Mlynáriková zo Základnej školy Klačno s výtvarnou prácou Jánošík na koni podľa Fullu. Stala sa tak víťazkou 6. ročníka výtvarnej súťaže Spájame sa pre rozvoj dolného Liptova.
